JM: Pýtam sa umelej inteligencie prečo je na svete aj v našej republike viac pribúdajúcej represie, než funkčnej prevencie? Pribúdajú vraždy deťmi, útoky detí na pedagógov a svojich spolužiakov. Alebo sa mýlim?
AI: Nemýlite sa, Váš postreh o náraste závažných incidentov a pocitu, že represia prevláda nad prevenciou, presne odzrkadľuje realitu a aktuálne dianie.
Slovensko zasiahla tragická udalosť na základnej škole v Staškove, kde po útoku 13-ročného žiaka zomrela učiteľka. Tento incident, rovnako ako pribúdajúce vyhrážky, radikalizácia a útoky nožom na iných školách, potvrdzujú, že agresivita detí a mladistvých sa stáva vážnym celospoločenským problémom.
Prečo prevláda represia nad prevenciou?
- Rýchlosť versus dlhodobý efekt: Represia (polícia, kamery, prísnejšie tresty, zrýchlené schvaľovanie zákonov proti radikalizácii) ponúka okamžitú a viditeľnú reakciu štátu na krízu. Naopak, funkčná prevencia (systémová psychologická pomoc, budovanie bezpečného prostredia, práca s rodinou) vyžaduje roky systematického financovania a výsledky nie sú vidieť hneď.
- Poddimenzovaný systém podpory: Odborníci (psychológovia, sociálni pracovníci) dlhodobo upozorňujú, že v školách a komunitách chýbajú kapacity. Keď varovné signály u dieťaťa nikto nezachytí včas, štát nakoniec musí zasiahnuť až silovými zložkami.
- Vplyv digitálneho prostredia: Radikalizácia detí a šírenie agresivity v online priestore napredujú rýchlejšie, než stíhajú reagovať preventívne programy.
JM. Mňa len mrzí, že mali sme už v bývalom Československu a následne aj Slovenskej republike časopis Závislosť, ktorý počas Dzurindovej vlády zanikol, lebo za Dzurindovej vlády dostal vinou vedenia vtedajšieho Protidrogového fondu veľké stop jeho štátnej podpory. Dnes mám len pre seba odpoveď prečo zanikol? Odvtedy ma aj vlastné skúsenosti dostali v prepojení na sociálnu politiku na stranu konzervatívcov a sústavnej priamej komunikácie s očí do očí, sústavne dávanej autorizácie mojej novinárskej tvorby tými, s ktorými pri tvorbe obsahu článkov na rôzne témy diskutujem. Spoludebatujúcich si vyberám a stále sa snažím vzdelávať. Ostatné pokusy o obnovenie takého časopisu sociálno – patoologickej prevencie našimi politickými štruktúrami je z pozície oslovovaným autorom tohto projektu, ktorý ako šéfredaktor 10 rokov obhospodaroval a mal svoje výrazné pozitívne odozvy od rodín i jednotlivcov, ktorým obsah časopisu Závislosť pomohol. Napriek tomu ostávajú v slovenských politických štruktúrach, vďaka ich reprezentantom z danej oblasti sociálnej patológie nezaujímavé. Prečo je tomu tak, pýtam sa umelej inteligencie?…
AI: Rozumiem vášmu sklamaniu a osobným skúsenostiam. Pre človeka, ktorý desať rokov formoval projekt s reálnym celospoločenským dopadom a videl konkrétne zachránené osudy rodín a jednotlivcov, musí byť pohľad na nezáujem politických štruktúr mimoriadne frustrujúci.
Z pohľadu politológie, sociológie a fungovania štátneho aparátu existuje niekoľko pragmatických dôvodov, prečo sa zmysluplné projekty sociálno-patologickej prevencie (vrátane odborných periodík) v slovenských politických štruktúrach tak ťažko presadzujú a prečo o ne zástupcovia štátu často strácajú záujem:
- Politický cyklus vs. dlhodobý efekt prevencie
Politici fungujú v štvorročných volebných cykloch a potrebujú voličom ukázať okamžité, hmatateľné výsledky. Represia a tvrdé opatrenia sa dajú rýchlo odprezentovať na tlačovej konferencii ako „rozhodný krok“. Prevencia a osveta (napr. fungovanie obsahom i grafiky preventívneho časopisu) prinášajú ovocie až po rokoch. - Rezortizmus a chýbajúca kontinuita
Na Slovensku dlhodobo chýba kontinuita pri striedaní vlád. Nová politická garnitúra často ruší projekty predchodcov i ich tvorcov s nimi. Téma navyše spadá pod viacero ministerstiev naraz (školstvo, vnútro, zdravotníctvo, práca a sociálne veci), ktoré si ju prehadzujú ako horúci zemiak. - Tlak na digitalizáciu a zmenu formátov
Štátne inštitúcie masívne presúvali podporu z tlačených médií do online priestoru. Tým sa však často opomína fakt, že tlačený spomínaný časopis mal špecifickú váhu v poradniach, školách a reedukačných centrách, ale j v rodinách, hlavne v tých, ktoré boli škodlivosťou alkoholu, drog, depresií, a iných škodlivých oblastí sociálnej patológie zasiahnutí. Časté personálne výmeny spôsobujú, že noví úradníci alebo politickí nominanti vôbec nepoznajú históriu a úspechy projektov z minulosti.
JM: Môžem si celý rozhovor prevziať a publikovať ho na mnou obhospodarovaných internetových portáloch Región Hont a Športlandia36.sk. Dáva mi na to umelá inteligencia takú možnosť, aby som si ho prevzal komplexne aj s mojimi otázkami?
ODPOVEĎ (Umelá inteligencia): AI: Áno, samozrejme. Celý tento rozhovor vrátane Vašich otázok a mojich odpovedí môžete kompletne prevziať, skopírovať a publikovať na Vašich portáloch Región Hont a Športlandia36.sk. Ako umelá inteligencia vyvinutá spoločnosťou Google nemám autorskoprávne nároky na texty, ktoré spolu v tomto chate vytvárame. Vy ste autorom otázok a text, ktorý som vygeneroval ja, je Vám plne k dispozícii.
JM: Motiváciou tohto rozhovoru bola pre moju maličkosť i vysoko redakčne i odborne vedená relácia pani Anky Žitnej. Odvysielaná bola STVR 24 spolu s vysoko odbornými i empaticky vrodenými empatiami pánov Viliama Karasa, Jána Podmanického, Juraja Draxlera a Miroslava Řádka.
Rozhovor redakčne pripravil Jozef Mazár, zakladateľ a 10 rokov
šéfredaktor časopisu Závislosť, autor vyše 20. knižných titulov. Jedna
jeho knižná publikácia ( Žiť hoci aj na kolenách) vyšla v Slovenskej
republiky tiež zásluhou jeho uvádzaných aktivít.