V jeden skorý jarný podvečer som na kúpeľnom chodníku v najmenšom kúpeľnom mestečku Slovenskej republiky, Dudinciach, začul: „V behu nechajte starca vzadu, to isté môžete urobiť v chôdzi, nenechávajte však za sebou jeho skúsenosti a poznanie.“ Bol som vtedy v Dudinciach na jednom z dovtedy 32 ročníkov Dudinskej päťdesiatky. Keď som sa začítal v tom čase, v tamojšom kúpeľnom parku, do tvorby Mateja Bela, slovenského učenca, evanjelického farára, prekladateľa biblie, pedagóga, rektora vysokých a stredných škôl, pristavil som sa pri roku 1742. V súvislosti s týmto rokom spomína spisovateľ Matej Bel aj jazierko, v ktorom je príjemne teplá voda. Konkrétne píše: „V nej sa ľudia kúpu a tak si zmierňujú bolesti údov. Ktorým sa lepšie vedie, chodia sa sem pobaviť.“
O necelých 300 rokov po uvedenom roku Matejom Belom, som sa do Dudiniec presťahoval. V zachovalých historických prameňoch sa Dudince po prvý raz spomínajú v roku 1284 pod menom „Dyud“. Spomínajú sa aj obdobia ďalšie, s ďalšími príbehmi, dotykmi histórie, krásy a priateľstva. Športové, tie historické, históriu hokeja a futbalu nevynímajúc však pramálo. Nuž čo. Skúsme sa v tej mozaike bohatej histórie Dudiniec preorientovať výlučne na historické súvislosti športové. Pokúsme sa nachádzať zásnuby kúpeľníctva so zdravím, relaxom, športom ako prostriedkom i cieľom, hlavne priblížme snahy po harmónii života z jeho tejto strany.
Víťaz 20 km vzdialenosti, ktorá bola ďalším významným ohnivkom svetového kalibru športovej chôdze v rámci Dudinskej päťdesiatky, B. L. Garcia z Guatemaly (rok 2003) ma práve o niekoľko rokov po svojom triumfe v jednom z kúpeľných domov Dudiniec, presnejšie v Smaragde, oslovil takto: „Ja tu ostávam na sústredení v hotelovom liečebnom dome Flóra a ak budem s podmienkami sústredenia spokojný, iste sa tu objavia aj iní chodci z Karibiku. Čo mi môžeš ponúknuť z kúpeľnej histórie tohto mestečka?“
Po častiach som mu prekladal obsah knižky, ktorú napísali B. Krajčíková a J. Krajčík (kniha vyšla v roku 1996, keď bol primátorom, vtedy Mgr. Slavomír Brza). Garcia si robil dosť podrobné poznámky, aby ma zaskočil ďalšou otázkou. „A čo mi povieš z histórie Dudinskej päťdesiatky, z histórie športu Dudiniec vôbec?“ Naporúdzi boli pamäti od jedného zo zakladateľov Dudinskej päťdesiatky, nebojím sa napísať, aj z oblasti športu veľmi erudovaného, Juraja Benčíka. Okrem iného, úspešného reprezentanta Československa v športovej chôdzi, neskôr trénera olympijského víťaza J. Pribilinca, ktoré sú obsiahnuté na stránkach knižnej publikácie „Naša Dukla pod Urpínom“, i v rôznych printových a z určitej časti aj archívnych materiálov elektronických médií. Domácich a zahraničných. Škoda, že v tom čase som ešte nemal k dispozícii zaujímavú knižku, ktorej autormi sú P. Korčok a V. Pupiš: „Všetko o športovej chôdzi“.
Z dejín ďalších športov Dudiniec som vedel sem – tam niečo iba okrajovo, i keď do Dudiniec chodievali na sústredenia napríklad futbalisti slávnej Trnavy s futbalovým trénerským mágom, tvorcom zlatého veku futbalového Spartaka, Antonom Malatinským, či hokejisti Slovana Bratislava s Dzurilom, Tajcnárom, Golonkom, Nedomanským a ďalšími hviezdami svetového hokeja. V tejto súvislosti musíme spomenúť tiež špičkových cestných cyklistov Československa, reprezentantov vtedajšieho spoločného štátu Čechov a Slovákov, ktorých viedol reprezentačný tréner, Slovák Kamil Haťapka.
Trochu som sa ako občan Dudiniec červenal. Obšírnejší historický materiál o športe Dudiniec či, nebodaj, tej časti Hontu som nemal k dispozícii. Dumal som, hútal, diskutoval, hľadal, objavoval, nachádzal. Napríklad v „zošitovej súkromnej kronike“ obyvateľ Dudiniec, František Palkovič označoval za hlavný medzník športu Dudiniec vybudovanie liečebného domu Rubín v roku 1966 vo vtedajších Československých kúpeľoch. Keď mi poskytol k preštudovaniu svoju kroniku Ing. Július (Marián) Nyárjás, mimochodom v tom čase predseda Mestského športového klubu Dudiniec, tréner atlétov v tomto regióne na juhu stredného Slovenska, človek, ktorý sa roky podieľal organizačne aj z medzinárodného hľadiska na skvalitňovaní bohatej histórie Dudinskej päťdesiatky, to už v roku 2013 zvíťazil na 20 km trati, disciplíne, ktorá sa tiež išla v rámci Dudinskej päťdesiatky, E. Barrozo z Guatemaly, teda krajan spomínaného B. L. Garciu. V tom čase už Dudince napísali ďalšiu časť písomne vedenej kroniky stolného tenisu s bohatou medzinárodnou účasťou (Svet športu, december 2013, strany 12 – 13), ale aj hokejisti – amatéri Slovana Dudince, ktorých činnosť organizačne kormidlovali Peter Šťastný a Adrián Sucharda. Na trénerskej lavičke bolo v uvádzanej dobe, v úlohe „coacha“ vidieť aj Daniela Haracha.
Napríklad aj vtedy, keď v mužstve hokejových Košíc sa počas zápasu s výberom bývalej absolútnej hokejovej špičky Československa – v ktorom dlhoročne hrával hokejista patriaci do absolútnej hráčskej hokejovej špičky sveta – Igor Liba – objavil na ľade v Čani aj veterán, 68 ročný bývalý prvoligový futbalista AC Nitra, Ing. Ján Zekucia. Futbalový a hokejový obojživelník.
„Preč sú časy, keď sme boli hráčski obojživelníci. V lete sme hrávali na slušnej úrovni futbal, v zime hokej. Futbal i hokej tak mal možnosť hrať aj proti legendárnemu Lacovi Pavlovičovi. Hokej priateľský hral v rodnej Spišskej Novej Vsi aj proti bývalým futbalistom slávneho Slovana Bratislava, za ktorý nastúpili napríklad aj vo svete známi Jozef Vengloš, či strieborní futbalisti z MS v Chile, Viliam Schrojf a Ján Popluhár. V období, keď boli na sústredení vo Vysokých Tatrách. Som nesmierne rád, že mi život dovolil nastúpiť proti takým legendám VSŽ Košice, akými boli a zostanú brankári Michal Orenič, Pavol Švárny s Jaromírom Draganom, obrancovia Pavol Valko s Jánom Varholíkom, či už spomenutý Igor Liba, alebo ďalší“ povedal okrem iného pre televíziu Zemplín, Ing. Ján Zekucia.
Spomínaná televízia Zemplín vtedy robila zo zápasu: výber Igora Libu versus amatéri HC Slovan Dudince zostrih a potom historický dokument. Daniel Harach okrem iného povedal aj toto:
„Nemyslel som si, že takí velikáni hokeja ako páni Igor Liba, Michal Orenič, Pavol Švárny, Jaromír Dragan, ale i Ján Varholík, Pavol Valko, všetko majstri Československej republiky v dresoch VSŽ Košice, dvojnásobní finalisti Európskeho hokejového pohára majstrov budú ochotní nastúpiť proti mladším chlapcom s oveľa menšími, ba takmer nulovými vlastnými hokejovými tradíciami. Stalo sa. Aj tam niekde cítiť tú veľkosť charakterov a nie hokejovej pretvárky. Alebo taký Ján Selvek. Človek ošľahaný extraligovým hokejom i tým na medzinárodnom ľade. Veď bol trénerom Košíc. Prvým, ktorý získal s Košicami československý hokejový titul. Bol trénerom reprezentácie a zrazu po zápase si s ním môžem podať ruku. Príde na večeru a uznanlivo hovorí o chlapcoch Dudiniec. Ba ja sa tam ako bývalý hráč hokejových Šiah od neho dozvedám, že proti nemu hral hokej aj môj spoluhráč z hokejových Šiah, Ján Zekucia.
Keď Dano vyslovoval slová dojatia, slzy sa mu tlačili do očí. Bodaj by nie. V jeho mužstve hral proti veteránom VSŽ Košice aj jeho syn Marek, ale i ďalší. Roman Jelok, Peter Šťastný, Vlado Zekucia, Jozef Marfoldy, Martin Ošust či ďalší. S hokejovou páskou kapitána, v mužstve internacionálov Dudince, nastúpil v tom čase vyše 68 ročný Ján Zekucia. Zaujímavý hokejový zápas sledovalo v Čani do 200 divákov.
Aj takto sa dajú robiť, písať hokejové dejiny, dotyky nových priateľstiev, harmónie športu ako prostriedku a nie cieľa.
„To je motivácia pre mladých, začínajúcich hokejistov veľmi dobrá a užitočná“ priklincoval na pozápasovej recepcii známy reprezentačný brankár a ochranca hokejovej brány VSŽ Košice, Jaromír Dragan.
O niekoľko týždňov hrali amatéri Slovana Dudince v Leviciach na turnaji Old Boys. Turnaj založil Gustáv Socháň, ktorý aktívne hrával hokej za svoje rodné Šahy práve s Danielom Harachom, Jánom Zekuciom, Alexandrom Harnom, Ľubomírom a Štefanom Hanuskovcami, v tom čase gymnazistom Slavomírom Brzom i ďalšími, aby sa po zmene bydliska postarali v kruhu ďalších organizačne o zrod ďalšej krásnej hokejovej tradície. Od jej 21. ročníka sa podieľali na dejinách turnaja Old Boys aj hráči Old Boys Dudince.
V amatérskom mužstve Slovana Dudince nastúpili k prvému stretnutiu práve proti Old Boys Orava títo hráči: brankár Maroš Búri a hráči v poli Peter Šťastný, Daniel Pekár, Miloš Kováčik, Martin Ošust, Vladimír Zekucia, Marek Harach, Branislav Fraik, Miroslav Jelok, Adrián Sucharda, Jozef Baníz, zvaný Toshiba, Peter Kováč, Miroslav Kováč, Ján Pekár (mimochodom spolu s bratom priniesli pre účastníkov turnaja množstvo fantasticky chutných, doma napečených škvarkových pagáčov) Jozef Bernolák, Slavomír Brza, Jozef Marfoldy a Roman Jelok.
Ing. Ján Zekucia tvoril spolu s primátorom Šiah Jánom Lowym, Gustávom Sucháňom a šéfredaktorom časopisu Sveta šport Jozefom Mazárom jury, ktorá okrem iného vyhlásila turnajovú hráčsku šestku a najlepších hráčov na jednotlivých postoch. „Tu ani nejde o víťazstvo. Ide tu o stretávanie sa priateľov pri športe. Putovný pohár, podobný tomu z NHL, vyrobil v tej istej veľkosti Gusto Socháň. Od 27. ročníka, kedy prizvali na turnaj aj hokejový klub Basta Balassagyarmat, je turnaj medzinárodný. Nuž čo, do Budapešti ho na jeho 22. ročníku obhajovali práve reprezentanti amatérskeho hokeja z Oravy“ – štatistom i dvom prítomným novinárom tak priblížil vtedajšie podujatie na zápase prítomný skúsený novinár, propagujúci život Old Boys Orava, Jožko Medvecký. Zaknihoval sčasti kronikársky historický úsek, ktorý mal svoje pokračovanie 24. mája v tom istom roku na futbalovom štadióniku v Dudinciach., zásluhou bývalých futbalových reprezentantov Československa i Slovenskej republiky.
Jednotlivé športy majú aj v Dudinciach svoje osudy, svoju históriu a ľudia v nich svoje životy. Na túto tému som sa nie raz rozprával či už s primátormi mesta Dudince, najskôr Ing. Štefanom Pokľudom a neskôr aj s terajším PaedDr. Dušanom Strieborným, ale aj s terajším generálnym riaditeľom Kúpeľov Dudince, a.s., JUDr. Slavomírom Brzom.
Svoje osudy a svoje životy majú i časopisy a knihy, ktoré píšu aj o športe Dudiniec. Dokonca si dovoľujem napísať, že knihy, vôbec, majú svoje osudy a svoje životy. Hynú nezáujmom čitateľov tak, ako šport často, čoraz viac na svete, hynie nezáujmom jeho aktérov o jeho čistotu, krásu, zdravé poslanie, harmóniu v kontexte životov ľudí tejto planéty. Nikto by nevyslovil ani knižne pochybnosti o futbalovej ľudskosti, človečine a športovom majstrovstve Jána Popluhára, Karola Jokla, Vladimíra Dzurillu, ale len málo dnes literatúru športovej histórie číta.
Čoraz viac ubúda takých, ktorí športovú históriu približujú čitateľovi športom aj ako prostriedkom zdravých životov v rovnocennom súperení napríklad so svetovou špičkou. Na základe ich srdiečok na večnosť verných svojej vlasti, domovine, ktorí zároveň reprezentovali vo svete aj slovenský vidiek, by sa verne dozvedeli, prečo tak robili. Ak ešte svetová kvalita našich Slovákov nezahynula z kolektívnych športov nezáujmom čitateľov a svojich tvorcov, ktorí boli až do svojej smrti verní vo svojom vnútri a tiež verejnou prezentáciou hrdí na krajinu, v ktorej sa narodili, je to zásluha niekoľkých jedincov, ktorí ju nesú dejinami, vo svojich ľudomilných srdiečkach a múdrych hlavách.
Futbalisti, slovenskí internacionáli, šíria motivačný charakter futbalovej krásy aj zásluhou bývalého veterána, reprezentanta Československa Ladislava Petráša a bývalého prezidenta vtedajšej prvoligovej futbalovej Dukly Banská Bystrica, Jaroslava Čupku.
Jozef Adamec, Ladislav Petráš, Ondrej Daňko, Ľubomír Moravčík, Dušan Tittel, Karol Praženica, Pavol Diňa, Michal Hipp, Miroslav Sovič, Tibor Zátek, Ľubomír Faktor, Róbert Semeník, Szilárd Németh, Marek Penksa, Vladimír Kinder, Štefan Maixner, Ivan Kozák, Vladimír Zvara… Väčšina z nich hrala priateľský futbal už v pozícii veteránov práve aj v Dudinciach. A nie raz.
V kúpeľnom mestečku Dudince. už svoju detskú históriu dopísali napríklad aj mnohí súčasní futbalisti. Čo vy, na to Lukáš a Viktor Zekuciovci, Žirkovci, Drábovci, ale ďalší, ktorí ste začiatok svojej mladosti aspoň čiastkovo svojimi životmi medzi takých patrili?…
Dnes, viac než inokedy, stojí ľudstvo, celý národ, so zdravím na križovatke. Jedna cesta vedie do zúfalstva a úžasnej beznádeje. Druhá do totálneho zničenia. Robme, píšme históriu športom, prácou na sebe, harmóniou svojho tela a ducha, priateľstvami, relaxom tak, aby sme v sebe našli múdrosť porozumenia. Aby sme mohli využívať blaho kúpeľníctva, úžasné ponuky, trebárs, aj prostredníctvom dudinskej kúpeľnej liečivej vody napríklad. Aby, keď k nám prídu chodci zo šíreho sveta do našich krásnych Dudiniec, sme im mohli darovať dejiny ciest zdravia, vlastné dejiny.
Pekne to povedal dávnejšie známy úspešný tréner mládeže ešte z mládežníckej futbalovej reprezentácie Československa či armádnej Dukly Banská Bystrica, Peter Benedik slovami: „História nás učí, žiaľ, dnes už zavše aj prostredníctvom športu, že ľudia a národy sa chovajú múdro až vtedy, keď vyčerpali všetky ostatné možnosti. Ale čo nastane, ak sa tá možnosť nenaskytne?“
Jozef Mazár