Veľkej pozornosti detí i rodičov sa v podmienkach slovenského športu teší Žiacka chodecká liga škôl. Jej XII. ročník mal za sebou už tri kolá. Práve to tretie, ktoré malo znova vyššiu úroveň, zorganizovali BCF Dukla Banská Bystrica a VŠC Dukla Banská Bystrica v posledný januárový deň roku 2019. Dejiskom bola športová hala Športového gymnázia v Banskej Bystrici. V zozname súťažiacich škôl pribudli v spomínanom ročníku ďalšie dve: konkrétne ZŠ Sama Cambela Slovenská Ľupča a ZŠ Hlohovec, kde v tom čase fungoval atletický krúžok pod vedením nestora slovenskej chôdze, vtedy už 76-ročného Ing. Jozefa Burcla – prvého atléta, ktorý tejto disciplíne upísal celý svoj život.
Ten postavil v Banskej Bystrici na štart v dvoch kategóriách tri pretekárky a všetky ukázali, že ich trénerom je skutočný odborník. Kristína Šilhanová skončila v kategórii žiačok (ročníky narodenia 2010 – 2009) ôsma a jej spolužiačka Natália Holková v cieli dokonca druhá. Do cieľa prišla len niekoľko sekúnd za víťaznou Dominikou Pernickou zo ZŠ Radvanská Banská Bystrica. Tretia v tejto kategórii prešla cieľom Petra Lopatková zo ZŠ Moskovská Banská Bystrica. Zaujímavý bol aj súboj Liliany Holkovej, ďalšej z dvoch sestier z Hlohovca, v kategórii žiačok narodených v rokoch 2008 – 2006. Tam zvíťazila Kristína Zámečníková, ktorá na 1000-metrovej trati nenašla premožiteľku. Do cieľa prišla časom 5:09 a s náskokom šiestich sekúnd práve pred Lilianou Holkovou. Aj tretia Henrieta Pastoreková, študentka Športového gymnázia v Banskej Bystrici, dosiahla veľmi slušný čas, keď trať zvládla pod 5:30 minúty. Podobne ako pretekárky pred ňou, aj ona išla krásnym štýlom a svižne. Treba zdôrazniť, že išlo o najpočetnejšiu kategóriu žiačok – na štart sa ich postavilo celkovo osemnásť.
Keď boli dievčatá v cieli, vtedy zvesela pohrozil Ing. Jozef Burcl. Prvý tréner Juraja Benčíka (ktorý sa neskôr stal trénerom olympijského víťaza Jozefa Pribilinca a na deväť rokov aj trénerom Mateja Tótha, držiteľa olympijského zlata i titulu majstra sveta v atletickej chôdzi na 50 km) vtedy prehovoril týmito slovami:
„Juraj, nabudúce si prídeme z Hlohovca pre víťazstvá. Tvoje zverenkyne Dominiku a Kristínku čakajú v ďalšom kole prvé prehry. Od sestier Holkových!“ Hrozba prinajmenšom hodná pozornosti…
Ak už pre čitateľov tejto knižnej publikácie, viacerých internetových portálov či novín hodnotíme spomínané III. kolo Žiackej chodeckej ligy, patrí sa hrdo uviesť: slovenská atletická chôdza mala a má zásluhou viacerých domácich klubov stály prílev talentovaných detí. A to aj vďaka mnohým zanieteným rodičom, ktorí s nimi na kvalitne pripravené podujatia prichádzajú až do dnešných dní. Aj počas tohto kola štatistici napočítali vyše dvadsať prítomných rodičov. Bol štvrtok popoludní, kedy sa vydarené podujatie konalo. K jeho hladkému priebehu prispela i rozhodcovská angažovanosť samotného riaditeľa Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica pplk. Romana Benčíka, ktorý na podujatí pôsobil ako cieľový rozhodca. Prítomní boli aj tréner olympijského víťaza Mateja Tótha Matej Spišiak, reprezentantka SR v atletickej chôdzi Mária Czaková (VŠC Dukla) či ďalšie špičkové chodecké osobnosti európskeho a svetového formátu z rokov minulých, nevynímajúc Pavla Blažeka.
V tomto ročníku Žiackej chodeckej ligy zvíťazili už po tretí raz za sebou zverenci a zverenkyne BCF Dukla Banská Bystrica: Kristína Zámečníková, Dominika Pernická a Filip Kresťanko. Samozrejme, tentoraz ako reprezentanti škôl, ktoré navštevovali. Aj Filip Kresťanko mal vtedy vo svojej kategórii zdatných a talentovaných súperov. Predovšetkým Michala Dudu a Jakuba Bátovského, ktorí medzi nich rozhodne patrili.
Vtedajšou atletickou rodinou sa dokonca šírili správy, že mnohí sa s obľubou chodili pozerať na skvelú chôdzu mladého Šimona Bátovského, ktorý pretekal v kategórii žiakov narodených v rokoch 2008 – 2006. Na atletický tartan ich lákali jeho ladné a svižné pohyby, keď zdolával trať v pozoruhodných časoch. Pozornosť pútali aj súboje Evy Černajovej zo ZŠ Žiar nad Hronom s Ninou Poštovou zo Športového gymnázia Banská Bystrica. Raz vyhrávala Evka – ako to bolo aj v tomto novinársky najviac komentovanom III. kole – inokedy snaživá a talentovaná Nina. Boli to nádherné, vzrušujúce, no vždy fair-play súboje.
V III. kole však v cieli tých najmenších tiekli aj slzy. Tomáš Tkáč, ktorý v tom čase vyhrával na trati 500 metrov, práve v tomto kole unikol prehre len o centimeter. V cieľovej rovinke tak rozhodol hlavný cieľový rozhodca, už spomínaný bývalý reprezentačný tréner slovenských chodcov Roman Benčík. Svojho snaživého synčeka, bojujúceho o prvenstvo s obrovským zápalom, posunul na základe vlastného oka na druhé miesto. Maličký Šimonko Benčík sa vtedy v cieli rozplakal.
Jeho starý otec Juraj Benčík, vo svete atletickej chôdze stále uznávaný a vyhľadávaný tréner, ktorý sa dnes napriek svojmu veku cez 80 rokov stále venuje deťom, bol však iného názoru:
„Ako dedo-tréner, ale i vnúčikov priaznivec, som v cieli videl ako prvého Šimonka. Tým však neznižujem krásny výkon Tomáša či verdikt cieľového rozhodcu. Taký je náš detský šport. Príťažlivý, potrebný, milý a zavše ozdobený úprimnými slzičkami našich ratolestí. Aj takto sa rodia malé hviezdičky, z ktorých, verme, aspoň zopár zostane na nebi seniorskej svetovej chôdze, s hrdosťou reprezentujúc našich veľkých Slovákov… Presne takto sa rodili Pribilinec, Tóth, Blažek i ďalší.“
Pozoruhodné vyjadrenie na podujatí poskytol aj prítomný bývalý československý atletický reprezentant a bežec na stredné trate Ivan Kováč. Dnes už, žiaľ, nebohý 70-ročný športovec bol v tom čase 43 rokov držiteľom slovenského rekordu v behu na 1500 metrov: V súčasnosti je stále pri jeho mene už vyše pol storočia.
„Podujatie vo mne zanechalo skvelý dojem. Videl a vnímal som, že tieto deti sú vo svojich školách a kluboch organizované, pedagogicky i metodicky správne vedené. Mnohé z nich to dokazujú čistým chodeckým štýlom už od detského veku. Vidieť za tým dobrú a kvalitnú trénerskú prácu. Pôsobilo to na mňa tak, že sa tu stretáva jedna veľká a skvelá rodina slovenskej atletiky. Neprekvapilo ma, že som tu stretol aj svojho dávneho priateľa slovenskej chôdze a športu vôbec – Antona Korga. Vo svete je známy ako odborník na kvalitné zdravé nápoje a neustále „pendluje“ medzi Švajčiarskom, Brazíliou a ďalšími krajinami. Samozrejme, oživili sme aj spomienky na Banskú Štiavnicu, kde sme obaja vážnejšie začínali s krásnym športom pod značkou atletika.“
Potrebujú takéto slová z úst Ivana Kováča, neskôr dlhoročného známeho športového redaktora a komentátora Slovenského rozhlasu, krajšie a výstižnejšie ukončenie? Ak povieme áno, musíme pridať dôvetok, že športu sa darilo a bude dariť vtedy, ak ho budú v kluboch našej krásnej a na úspechy bohatej Slovenskej republiky robiť skutoční srdciari a odborníci. Ľudia oddaní kvalite športu na všetkých pozíciách, vrátane tých, ktorí z rôznych zodpovedných funkcií kormidlujú našu vlasť opradenú bohatou históriou. Zle bude, ak v ňom na dôležitých miestach začnú pôsobiť príštipkári bez praktického kreditu a trénerskej odbornosti, najmä pri práci s deťmi. Neúprimní vypočítavci a prisluhovači športovej biedy v tejto našej milej republike – kazisveti slovenského športu detí, nás, milovníkov radosti z pohybu a vlastného zdravia, hnaní len vidinou nečestne zarobených peňazí.
A ako na tieto témy reaguje svojimi skúsenosťami stále potrebný architekt nielen atletickej chôdze Juraj Benčík? O tom si prečítate hneď v ďalšej kapitole tejto knihy – knihy o jeho príbehoch, pracovitosti, prehrách a nezabudnuteľných víťazstvách. Dynamikách, o názoroch na súčasný slovenských šport od nositeľa medailí, ocenení a mnohých pôct. O človeku, ktorý mnohým užitočne pomohol nielen prostredníctvom športu.
Jozef Mazár
úryvok z pripravovanej knihy: Architekt (nielen) atletickej chôdzi