Pri futbale a s futbalom píše svoj životný príbeh už piate desaťročie. Najvýraznejšiu stopu zanechal v mestečku Lipany. Odtiaľ pochádzal a aktívne tam pôsobil napríklad aj futbalový rozhodca Anton Repeľ. Rozhodovať začal ešte v roku 1946 v bývalej Východoslovenskej župe. Ako každý začiatočník, aj on zbieral prvé skúsenosti na dedinských ihriskách v najnižších súťažiach. Jeho krátky život a úspešnú kariéru medzinárodného rozhodcu však nečakane ukončila tragédia.
Doktor filozofie Jozef Križalkovič, ktorý sa narodil v roku 1956 v Lipanoch a žil v neďalekej obci Torysa, priblížil túto smutnú udalosť čitateľom športového magazínu Športlandia.sk takto:
„Pri lete do Varšavy, kde bol Anton Repeľ delegovaný na medzištátny zápas Poľsko – Anglicko, lietadlo neďaleko Brna pri Újezde havarovalo. Dňa 10. októbra 1962 tento kvalitný medzinárodný rozhodca zahynul v troskách lietadla spolu s ďalšími spolucestujúcimi.“
Futbal a šport všeobecne majú v Lipanoch dlhoročnú tradíciu. Nielen Anton Repeľ, ale aj ďalší oddaní ľudia – napríklad môj stredoškolský pedagóg z gymnázia Milan Fabián – obetovali tejto oblasti obrovské množstvo času. Športové encyklopédie prinášajú množstvo dátumov, výsledkov a overených či menej prebádaných informácií. Reč futbalových sŕdc na slovenskom vidieku však dodnes ukrýva mnoho hrdinských príbehov, ktoré zostávajú publicisticky nepovšimnuté.
V období pandémie COVID-19, no i pred ním, sme boli svedkami nesystémových krokov v slovenskom športe. Doplatila na ne najmä futbalová aj ostatná mládež. Mnohí zodpovední ich prácu doslova odsunuli na vedľajšiu koľaj, akoby boli nežiaduci.
Patrím k tým, ktorí vnímajú súčasnú dobu ako čas morálneho nečasu. Ocitli sme sa v stave inflácie slova, ktorá zapríčinila jeho znehodnotenie a bezcennosť. Je najvyšší čas odhodiť narcistické zrkadlo a venovať živému slovu väčšiu pozornosť. Možno sa nám tak podarí zachrániť to múdre, úprimné a poučné slovo. Žijeme v dňoch, kedy je potrebné slová dodržiavať a neprekrúcať dejiny v historických súvislostiach. Nerobme to len kvôli dobrej etike, ale pre mravnú silu, hrdosť, statočnosť, vernosť a lásku, ktorú tieto slová nesú.
Nie sú to frázy, ale naliehavá potreba. Spôsobom, akým dnes hovoríme o skutočnom športe, prežívame stav národného ohrozenia. Možno aj preto som sa po konzultáciách s pedagógom, bývalým úspešným hráčom i trénerom Emilom Jackom (súčasným prezidentom ŠK Odeva Lipany) rozhodol v Lipanoch opäť venovať futbalovej mládeži. Meno už nežijúceho pána Milana Fabiána, ktorého v tomto článku spomínam, akoby tam zhora, z nebíčka, volalo po nefalšovanej realizácii evanjelia na tejto zemi.
Skúsený funkcionár Jozef Križalkovič z Lipian svojou výpoveďou dokazuje, že žiť so športom pre deti je tá najvýznamnejšia a najhodnotnejšia vec na svete. Mnohí ľudia v našom systéme podpory mládeže cez akadémie a ÚTM (Útvary talentovanej mládeže) však zo štátnych prostriedkov iba parazitujú bez akéhokoľvek reálneho efektu.
Dajme opäť slovo dlhoročnému bývalému prezidentovi ŠK Lipany, kde vyrástlo veľa kvalitných reprezentantov, doktorovi filozofie Jozefovi Križalkovičovi:
„Chceme a budeme v krátkom čase opäť prepájať šport so školami prostredníctvom športových tried. Nie na papieri, ale v reálnej praxi v spolupráci s naším ŠK Odeva Lipany. Hoci nám zákerná smrť predčasne vzala z radov pedagógov a futbalových nadšencov Jána Varechu, chceme nadviazať na metódy spolupráce, ktoré presadzoval. Vo voľných debatách neraz zdôrazňoval, že ak chceme zmeniť nelichotivý stav v športe, stačí spojiť sily pedagógov na základných a stredných školách s miestnym klubom ŠK Odeva Lipany.
Ide tu najmä o uplatňovanie troch základných princípov v práci s deťmi – o lásku, láskavosť a súcit. O to viac ma mrzí hlasovanie zástupcov profesionálneho športu z ÚLK na poslednom zasadnutí Výkonného výboru SFZ. Boli proti reštartu celého amatérskeho futbalu. Málokto si to všimol, ale v záujme jedného klubu v druhej lige boli schopní obetovať celé Slovensko. Je to smutné, ale pravdivé. Otvorme už konečne oči a dajme deťom na dedinách to, čo im patrí a čo slovenskému futbalu zaručene pomôže. Práve tam sa totiž rodia a žijú budúci slovenskí reprezentanti. Riešenia nepotrebujú zložité a nič neriešiace koncepcie, ale zdravý gazdovský rozum.
Ten sa nám, napriek častému spomínaniu evanjelia, z našich životov postupne vytráca. V práci s deťmi a pre šport to platí zrejme najviac. Ruku na srdce, nehádžeme si tie polená pod nohy často aj sami?“
Ak citujeme skúseného funkcionára z vidieka, nehovoríme o všednom klube. Lipany hrali trikrát druhú najvyššiu slovenskú súťaž (II. ligu) a dokázali to s vlastnými odchovancami. Mestečko ležiace medzi Šarišskou vrchovinou a Čergovským pohorím na hornom toku rieky Torysa v okrese Sabinov má dnes vyše 6 000 obyvateľov a spádovú oblasť s 25 000 ľuďmi.
Stále má vo svojich radoch skutočných srdciarov, ktorí milujú šport, pohyb v prírode a svoju rodnú hrudu. Sú hrdí na svoje mesto a športový klub. Futbal detí považujú za dôležitú štartovaciu čiaru pre tréning trpezlivosti, húževnatosti a schopnosti nevzdávať sa pri dosahovaní cieľov.
Aj preto práve teraz, keď sa rozbiehajú zaujímavé projekty zamerané na rozvoj mládežníckeho futbalu, prichádzame so seriálom príspevkov. Ich cieľom je popularizovať pozitíva tejto hry ako odraz kvalitnej spolupráce škôl a futbalových klubov na slovenskom vidieku.
Jozef Mazár